5 tipov na výlet do menej známych lokalít Slovenska

Tatry, Vlkolínec či Spišský hrad – tieto miesta má skoro každý Slovák preskúmané. Na Slovensku však máme stovky zaujímavých lokalít, ktoré stojí za to vidieť. Poďme sa dnes pozrieť práve na tie menej známe z nich.

Zubačka Tisovec

Železnica kedysi predstavovala jediné spojenie niektorých dedín so svetom. Väčšinou išlo o úzkorozchodné trate pre malé vláčiky. V hornatom teréne však vlaky nedokázali prekonať prudšie stúpanie, preto boli na tieto účely vybudované ozubnicové trate, ľudovo nazvané aj „zubačky“.

Najzaujímavejšou ozubnicovou traťou je tá medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou. Nedávno oslávila úctyhodných 120 rokov a je súčasťou trate vedúcej od Tisovca cez Brezno až do Podbrezovej. Ozubnica je položená na dvoch úsekoch, kde na dĺžke 4,9 km vlak celkovo prekonáva prevýšenie až 166 m, čo je stúpanie na úrovni 52 promile. A to je na železnicu skutočne dosť.

Prevádzka zubačky v Tisovci bola spustená v roku 1896. Vlak najčastejšie vozil železnú rudu do železiarní v Podbrezovej. Najväčšou zaujímavosťou trate je ozubnicový parný rušeň, ktorý trať obsluhuje. Keďže prevádzka železnice bola po 2. svetovej vojne ukončená a pôvodné rušne sa nezachovali, museli ten súčasný priviezť až z Rumunska. Tento technicky unikátny stroj sa po renovácii stal jediným funkčným parným ozubnicovým rušňom v Európe.

Železnica je chránenou kultúrnou pamiatkou a ponúka prekrásne panorámy Malohontianskeho a Horehronského regiónu s nekonečnými lesmi, lúkami a pasienkami a niekoľkými viaduktmi.

Mesto Bardejov

Bardejov je známy svojimi kúpeľmi, o ktorých prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1247. Málokto však vie, že mesto Bardejov sa stalo súčasťou svetového dedičstva UNESCO vďaka svojej mestskej pamiatkovej rezervácii.

O Bardejove sa totiž hovorí ako o najgotickejšom meste Slovenska. Najvýznamnejšou pamiatkou je kostol sv. Egídia, stojaci v severnej časti Radničného námestia. Od počiatku svojej stavby v 15. storočí dostal podobu majestátnej gotickej baziliky s tromi loďami. V jeho útrobách nájdete až 11 neskoro gotických krídlových oltárov. Niektoré ich plastiky sú považované za vrchol rezbárskeho umenia a remesla v Európe.

Na námestí nájdete tiež starú budovu radnice zo 16. storočia, v ktorej je zriadená expozícia Vlastivedného múzea. Pozoruhodným je aj františkánsky kláštor s kostolom, ktorý stojí blízko mestských hradieb. Tie sú považované za najzachovalejší stredoveký obranný systém na Slovensku, pozostávajúci z troch brán a desiatich bášt. Za pozornosť určite stojí aj rad tradičných meštianskych domov, lemujúcich okraje námestia.

Národný park Poloniny a bukové pralesy

Poloniny boli za národný park vyhlásené pomerne nedávno – v roku 1997. Park sa nachádza v pohraničnom území na styku hraníc Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Horský celok, v ktorom sa park nachádza, je známy ako Bukovské vrchy. Takmer 80 % jeho rozlohy tvoria lesy. Dominantu krajiny tvoria zaoblené hrebene, ostré skalnaté vrchy takmer nevidno.

Bukovo-jedľové lesy typické pre tento národný park prechádzajú miestami až do pralesov. Tie sú tu celkovo tri – Stužica, Rožok a Havešová. V roku 2007 boli zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. V týchto pralesoch sa vyskytuje množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Okrem šeliem, ako medveď, vlk, rys či mačka divá, tu nájdete aj vyše štyridsať jedincov zubra hôrneho, ktorého nikde inde na Slovensku neuvidíte.

Informačné stredisko parku nájdete v Novej Sedlici. Pri vstupe do Národného parku Poloniny nie sú, žiaľ, k dispozícii strážené parkoviská. Nezabudnite preto na poistenie batožiny, ktorú necháte vo svojom aute počas pobytu v parku. Pre každý prípad sa hodí aj špeciálne cestovné poistenie, ktoré ponúkajú niektoré slovenské poisťovne pod názvom „poistenie do hôr“.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku

Na Slovensku máme desiatky drevených kostolíkov. Drevená sakrálna architektúra, na rozdiel od veľkolepých murovaných stavieb, akoby sa snažila priblížiť dôležitosť náboženstva bežným obyvateľom vidieka.

V roku 1861 bolo výsledkom Šopronského snemu uznesenie, ktoré povoľovalo evanjelikom postaviť za určitých podmienok dva kostoly v každej stolici. Tieto kostoly sa preto nazývajú artikulárne a zachovalo sa ich na území Slovenska už iba päť.

Evanjelický artikulárny kostol v Hronseku bol dostavaný v roku 1726. Keďže podľa uznesenia Šopronského snemu nesmel mať vežu, postavili súčasne s ním drevenú zvonicu. Oproti iným malým kostolíkom zaujme svojou rozlohou a mohutnosťou. Kapacita miest na sedenie dosahuje úctyhodnú číslovku 1100. Interiér má vynikajúcu akustiku, čo kostol predurčuje na každoročné usporadúvanie koncertov pre verejnosť.

Kostol nesie prvky slovanskej, iónskej, nemeckej a dokonca ako jediný kostol na Slovensku aj prvky škandinávskej architektúry. V roku 2008 bol spolu so siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nádvorie kostola zdobia štyri mohutné lipy. Zaujímavosťou je, že sa tu konal napríklad sobáš Andreja Sládkoviča s Júliou Senkovičovou.

Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej

V pokojných listnatých lesoch Malých Karpát, asi 20 km od obce Dechtice v Trnavskom okrese, sa nachádza zrúcanina Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Nik z miestnych mu nepovie inak než Katarínka. Kláštor založili v roku 1618 františkánski mnísi na mieste gotickej kaplnky, kde sa podľa legendy mladému grófovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína.

Rozsiahly kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný. Pustošili ho však mnohé boje počas stavovských povstaní v 17. storočí. Jeho existenciu de facto ukončil až Jozef II., ktorý kláštor a s ním aj stovky ďalších jednoducho zrušil prostredníctvom dekrétov. Kláštor začal postupne chátrať a zachovali sa z neho už len ruiny kostola a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. V roku 1995 sa na záchranu zvyškov kláštora podujala skupina dobrovoľníkov, vďaka ktorej sa dedičstvo Katarínky uchovalo dodnes.

Na celom objekte najviac upúta vašu pozornosť majestátna kostolná veža, ktorá siaha cca do úrovne siedmeho poschodia a pomôže vám dotvoriť si obraz o úctyhodnej rozlohe kláštora.

Na Katarínku sa dostanete aj autom. Medzi Dechticami a Naháčom odbočíte na rozbitú vedľajšiu cestu a auto môžete zaparkovať na trávnatej ploche, slúžiacej ako záchytné parkovisko. Odtiaľ je to asi 20 minút pešo cez les. Parkovacia plocha je nestrážená, preto určite príde vhod nielen spomínané poistenie batožiny, ale aj poistenie auta proti krádeži.

You may also like...